Pojem masáž je odvodený od gréckeho slova „massó“ čo znamená hniesť, hnietiť. Masáž je najstarším liečebným prostriedkom. Jej hlavným cieľom je priaznivo ovplyvniť chorobný proces, odstrániť následky zranenia a telesnú únavu. Má význam aj pri prevencii chorôb, pôsobí proti únave, posilňuje zdravie a zvyšuje celkovú odolnosť človeka.
Masáž vznikla už v staroveku ako výsledok ľudskej činnosti a bola vhodným prostriedkom v liečení a doliečovaní následkov poranení. Sprvu ju začínali kombinovať s liečivými účinkami rastlín. Postupne sa vykonávala na celom svete, hlavne v Egypte, Grécku, Indii, používali ju aj Japonci a Rimania. V stredoveku vplyvom kresťanstva nastal úpadok starostlivosti o telo. Masáž používali len Araby a od nich prenikla k Turkom. A od 19. storočia sa začal rozvoj modernej masáže.
Klasická masáž je sústava masážnych hmatov, ktorú vykonáva masér na tele chorého s cieľom liečebným alebo preventívnym. Masáž vyvoláva v tele miestnu celkovú, alebo vzdialenú reakciu.
Miestna reakcia sa prejavuje na koži šľachách, v kĺbových púzdrach, v krvnom riečisku, lymfatickom systéme i v periférnom nervovom systéme. Mechanicky sa odstraňujú povrchové zrohovatené vrstvy kože, čím sa uvolnia vývody miazgových i potných žliaz. Podporuje sa prekrvenie kože a dosahuje sa urýchlené vyprázdňovanie povrchových žíl a lymfatických ciest. V hlbších tkanivových vrstvách rozotieraním a vytieraním možno rozrušiť zrasty, a to v podkožnom väzive, v okolí kĺbov a v priebehu šliach.
Celkový účinok sa dosahuje na základe miestneho účinku, a to zlepšením prietoku krvi na periférii. Urýchlenie toku krvi sa priaznivo prejaví na činnosti srdca. Masáž má celkový povzbudzujúci účinok na telesnú výkonnosť, spánok, na stav CNS.